Ako sa prenáša lymská borelióza?

Lymsku boreliózu prenášajú hlavne kliešti. Je podozrenie že ju prenášajú aj komáre a muchy. Pri prisatí kliešťa, kliešť vypúšťa do krvi hostiteľa látky proti zrážanlivosti krvi, proti svrbeniu a látky znižujúce imunitnú reakciu. Toto umožňuje ľahší prienik infekcií. Borélie prežívajú v čreve kliešťa a v priebehu prisatia prechádzajú do jeho slín a potom do tela hostiteľa. K prenosu je teda potrebný určitý čas. Čím dlhšie je kliešť prisatý, tým je riziko prenosu  väčšie. Z človeka na človeka je prenos možný len z matky na dieťa počas vnútromaternicového vývoja. V placente boli nájdené spirochety vo veľkom množstve, ale pokiaľ je infekcia u tehotnej ženy dôkladne liečená, dieťa býva väčšinou zdravé. Vo výnimočných prípadoch je možný aj prenos krvnou transfúziou. Pokiaľ máte doma psa, tiež sa môže nakaziť boreliózou.

 Kliešti

Kliešti v prírode cicajú hlavne na drobných hlodavcoch, ktorí sú prirodzenými hostiteľmi borélií. Hlodavcom borélie nevadia. V ohniskách nákazy je infikované každý tretí kliešť, inde každý dvaciatý. Kliešti sa najviac vyskytujú v tráve na vlhkých miestach, na brehoch vodných tokov, na trávou zarastenom okraji lesa, na tienistých lúkach. Sú náchylní na vyschnutie, takže na suchých slnečných pasekách sa nevyskytujú. Preto sú najaktívnejší na jar a na jeseň, v horúcich letných dňoch sa schovávajú v pôde.

Ako sa kliešť zakusne?

Kliešti  nepadajú zo stromov, ako si ľudia myslia. Prečo by liezli tak vysoko, keď korisť je dole? Kliešť väčšinou striehne na konci stebla trávy s roztiahnutým párom nôh, na ktorých má záchytné háčiky. Tie mu slúžia k zachyteniu v srsti hostiteľa. Potom si na hostiteľovi nájde nejaké viacej prekrvené miesto s tenkou kožou a zavŕta do neho svoje sacie ústrojenstvo. Sosák má tvar harpuny so sätnými hačikmi, preto kliešť tak dobre drží v koži.
 
Kliešť patrí medzi členovce. Kliešti sajú krv, aby sa mohli vyvíjať. Samice sajú preto, aby mohli naklásť vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy. Tie ako jediné štádium klišťa majú šesť nôh. Sú veľmi malé – 0,5 mm a majú svetlú farbu. Cicajú len krátko a skoro sa pustia. Môžete ich veľmi ľahko prehliadnuť. Nacicané larva sa potom vyvíja v nymfu. Nymfy sú pre prenos chorôb na človeka najhoršie. Nacicané nymfy sa nakoniec vyvinú na dospelé jedince. Samec už potom krv nesaje, avšak samica saje dlho a dôkladne, aby mohla naklásť vajíčka.
 
 

 

 Odstránenie kliešťa
Kliešť by mal byť odstránený čo najskôr, znižuje sa tak riziko nakazenia. Kliešť sa uchopí pinzetou u hlavičky, nie u zadku /vymačkli by ste obsah jeho žaludku do ranky i s borréliami/ a kývaním do strán ho uvoľnite. V núdzi ho zoškrabnite nehtom alebo nožom. V tomto prípade môže zostať sacie ústrojenstvo kliešťa v ranke. Nie je treba hneď robiť paniku.


Ranku vždy desinfikujte, najviac sa doporučuje jodová dezinfekcia. Prípadný zbytok sacieho ústrojenstva vyschne a koža ho časom vylúči. V prípade zápalových procesov, dlhodobejšieho svrbenia, rozširujúcej sa červenej škvrny, hneď vyhľadajte lekára. Lekár by mal rozoznať, či sa jedná o nešpecifický zápal, alergickú reakciu alebo boreliózu.


Svrbenie a škvrna ihneď po vytiahnutí kliešťa alebo poštípaní hmyzom je pravdepodobne alergická reakcia. Pokiaľ sa vytvorí škvrna väčšia ako 3 – 5 cm až po dlhšej dobe, niekoľko dní až týždňou po vytiahnutí kliešťa, je pravdepodobné, že ide o boreliózu. Výskyt erythema migrans /škvrny/ vyžaduje okamžitú liečbu antibiotikami a žiadne ďalšie vyšetrenia k tomu nie sú potrebné.
Prenos boreliózy krv sajúcim hmyzom v súčasnosti nebol bezpečne preukázaný, ale pravdepodobne možnosť prenosu je mechanická – tj. rozdrvením sajúceho komára, muchničky, ováda priamo do ranky, čím sa zmieša krv z hmyzu, ktorí predtým inde cical krv s boréliami, dokopy s krvou napadnutého človeka a mohlo by tak dôjsť k prenosu infekcie.  V komároch aj iných druhoch hmyzu boli borélie nájdené a dokonca aj v prezimujúcich komároch a v ich larvách.